Nuda dnešnej mládeže sa prenáša do nových foriem sebarealizácie v nových formách.
Bitka v bare, krčme, v škole, pred školou, či na ulici ? – slabá to útecha.
Čo si to tak skúsiť cestou domov v pohodlí autobusu, či trolejbusu, však nejaká tá prijateľná obeť sa nájde. V prešovskom trolejbuse to začalo, v žilinskom sa pokračovalo a teraz už vedie prím /MHD nezavinene/ košická verejná doprava, kde akoby skôr priťahoval, ako by odrádzal aj spustený kamerový systém. A mladíci, samozrejme v alkoholickom opojení dostávajú krídla a ich ruky už nepoužívajú päste, ale najnovšie kamene, či iné predmety. Nuž aj keď sú nakoniec aj tí útočníci – ako v tej dobrej rozprávke – dolapení a vraj aj potrestaní : ha ha ha ..že vraj tri mesiace podmienečne /!/, tak mi chýba čosi iné ako dovetok k celému incidentu.
Kto a ako sa ospravedlní obeti /obetiam/, kto im v prípade práceneschopnosti nahradí ujmu nielen na zdraví, ale aj na poškodení odevu, či psychickú ujmu ? Prečo v takýchto prípadoch sa neberie na zreteľ, že aj ten vodič, či zbitý revízor je vlastne verejný činiteľ a teda je konečne čas naozaj potrestať delikventov tvrdými trestami, aby sa tým dalo navonok verejnosti, že bolo spravodlivosti učinené zadosť.
NIE ! Večer sa incident stane, na druhý /tretí,štvrtý atď./ deň polícia útočníka obmedzí na slobode, ale už vo večernom spravodajstve vidíme zakuklených a určite vysmiatych grázlov, ako pred kamerami opúšťajú súd voľní ako vtáci, kým za nimi ešte doznieva sudcovské : no no n o .
V mene …humánnosti ! Tak znie ortieľ – a občan si zamyká dvere, zamrežuváva okná a svoje večerné úlety v meste škrtá s pribúdajúcou tmou.
V mene humánnosti…