Už naozaj verím, koľko detských hlavičiek sa náhle strhne a upriamí na televíznu obrazovku, pri známej zvučke tak chronicky známeho detského Večerníčka.
Ajhľa, ani ja som neuveril, kým som to neskúsil. Teda najprv s údivom, reku ešte je len toľko hodín ? A až po dlhej chvíli sa na rozprávku začali naliepať reklamné slogany. Nuž, veľa som videl rôznych reklám, aj ja som pričuchol k manažerským skúsenostiam, či už siahodlhej teórii – ale tento nápad by ma ani v divokom sne nenapadol.
Vlastne napadol a to dosť ťažko – ale asi len jeho tvorcov.
Prečo ? Dal si aspoň niekto námahu urobiť námatkový prieskum, či takýto denne niekoľko hodín periodicky opakovaný kreslený slogan nezamáva s nežnou a čistou dušičkou našich malých detičiek. Pretože, ako to aj ja poznám, vždy všetky detičky utekali ozlomkrky k televízoru pri jeho známej zvučke. Kto a ako to vysvetlí usadeným ratolestiam, že rozprávka ešte nepobeží, lebo je to iba reklama ?! Na to sú tu ale samozrejme ich rodičia, či nie ?
Takže biznis je biznis. Ale potom každého napadne zaiste táto logická otázka : Či spoločnosť, pracujúca s copyrightom Večerníčka neberie, či neponúka aj svoje produkty z ríše rozprávok.
Lebo každý Večerníček je aj ich prvou predzvesťou. Či…?