Nie, nie je to moja vlastná myšlienka. Len som si ju privlastnil k napísaniu tohto blogu po prečítaní, na slovenské pomery, výbornej knihy od J.Kariku – V tieni mafie.
A každý, kto si ju prečíta, tak zistí, o čom je boj – napríklad nás, bloggerov – v písaní našich akože aktuálnych príspevkov.
Je to, ako keď malé deti trieskajú po starých hrncoch papekmi a robia pri tom pekelný rachot. Aj keď chvíľu trvá, onedlho utíchne. Ako ten zhasínajúci blog, ktorý je vytlačený – hoc aj iným nepodstatným príspevkom – až na koniec riadka, aby sa stratil v elektronickej temnote…
Áno, každé stádo potrebuje svojho vodcu, potrebuje byť neustále – ako tou drogou – byť ohlupované sladkými rečičkami. A každé stádo je aj pomenovateľné:
– Aj to stádo, ktoré už dávno stratilo svoj Smer
– Aj toto stádo: HZDS – po ktorom neštekne ani ten pes
– Aj stádo vyznávajúce primitívneho alkoholika Jana zo SNS
– Aj stádo okolo kríža, ktorý postavilo KDH už dávno dole hlavou
– Aj stádo modrákov okolo výpravcu zo Spiša, čo nevie nájsť svoj vláčik, motoráčik – akurát si našiel teplé ministerské miestečko
– Aj stádo okolo Bélu na jeho moste z hlinených pilierov
– Aj to najväčšie – Odborárske stádo – ktoré svojimi príspevkami dotujú svojich pastierov, aby si vykŕmili svoje nenásytné, vlastné bachory a pritom si robili svoje obchody so zamestnávateľmi
A je tu ešte miesta aj na viac stád, ktoré možno vedia pomenovať aj šikovnejší bloggeri, než ja. Ale pritom nesmiete zabudnúť : Čo by sa stalo, ak by stáda stratili svojich vodcov ? Nuž predsa by zanikli – a bol by konečne pokoj. Aj na tej divadelno-politickej scéne…
Psi brešú…..a karavána ide ďalej……..