Aj starí Rimania tvrdili, že občan potrebuje chlieb a hry.
Našincovi postačí trebárs aj ten ples upírov , či už v Blave, alebo v Kašša vároši / pre blavákov: v meste/. A na ten chlebík, nuž na ten nech si občan poctivo zarobí. A dôchodcovia, ktorým to nevyjde, majú možnosť si prehrabnúť kontajnery – však už si zvykli….
Ale ten pohľad cez televízne kamery jednej, či druhej televízie aj s ich zvodnými cele-vriťami, ten vám všetkým nahradí maličké príkoria zo strany oslavovaných a jediných – zo 600 vyvolených – účastnikov. No, ešte dobre že tam došli, ináč by mali aj oni, aj občan po pravej, dobrej plesovej zábave !
A najviac sa mi páčil ten skvostný leitmotív hlavného organizátora : robíme to pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú….a zozbieralo sa toľko a toľko z konta, na ktoré opäť prispel kto ?…nuž somár občan.
Samo sebou, nikto nevzal kalkulačku a nespočítal všetky cifry, koľko táto prázdna zábava v mene slovenských upírov stála. To sa predsa nenosí – a chudák občan by to určite nestrávil. Tie státisíce eur….
Nuž dobre, ples sa skončil, ale televízne spomienky na túto udalosť budú minimálne mesiac bombardovať televíznych divákov. A hlavne s gustom takého esa, akým je Erika aj s jej „duchaplnosťou“….ale to nič vážení, už jej žezlo z ruky berie miláčik Marianka – a ešte len uvidíte…
A čo naši milí upíri ? Ešte necítite nič, vážení ? Tak sa láskavo pozrite do zrkadla, lebo vaša tvár už stráca farbu !…..upíri nespia….